Ľadové útvary padajúce z neba predstavujú zdroj záujmu a zároveň neblahú predtuchu súvisiacu s poškodením majetku. Krúpy vedia naozaj potrápiť majiteľov áut i skleníkov a dokážu spôsobiť naozaj výrazné škody i na úrode.
Povetrie
Pandémia koronavírusu zasiahla do našich životov viac, než by nám bolo milé pripustiť. Na druhej strane sa však obmedzenie všetkých našich bežných aktivít z dôvodu koronavírusu pozitívne podpísalo na našom životnom prostredí.
Žltá až jemne červená hmla získala svoje pomenovanie spojením dvoch anglických slov – dym (smoke) a hmla (fog).
Uvedomujeme si nebezpečie, ktoré predstavujú, ale zároveň nedokážeme odolať úžasu, ktorý v nás vyvolávajú. Ako vznikajú búrky a blesky a aké tajomstvá v sebe dokážu ukrývať?
Tornáda boli v našich končinách jav, ktorý sme poznali predovšetkým z amerických filmov. Postupné odlesňovanie a narušenie prirodzeného výzoru krajiny však spôsobilo, že tornáda sa už niekoľkokrát vyskytli i na území Slovenska.
Pandémia trvajúca od marca 2020 do mája 2020 však mala oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky, než si dokážeme predstaviť. Medzi inými sa podpísala i na kvalite predpovede počasia.
Dôsledky globálneho otepľovania sú oveľa výraznejšie, než zvýšenie priemernej teploty. Otepľovanie sa podpisuje na zmenách v počte zrážok a ovplyvňuje i eróziu pobrežia.
Slovo monzún pochádza z arabského slova „mausim“, ktoré označuje sezónu. Označujeme ním model počasia alebo obdobie, ktoré so sebou prináša početnejšie búrky, viac zrážok a silný vietor.
Merania, ktoré prebiehajú každý rok a sú realizované spoločnosťou IQAir Air Visual, ukazujú, ako sa mení kvalita ovzdušia v mestách.
Ozón predstavuje zlúčeniny tvorené tromi atómami kyslíku - O3. V našej atmosfére tvorí vrstvu, ktorá sa nachádza 15–35 kilometrov nad zemským povrchom a jej hlavnou úlohou je zachytávať škodlivé žiarenie, ktoré dopadá do Slnka na zemský povrch.