Dnes popoludní o 14:43 letného stredoeurópskeho času nastala jesenná rovnodennosť. Nedeľa je teda z astronomického hľadiska prvým jesenným dňom. Meteorologická jeseň totiž trvá už od začiatku septembra.
Jesenná rovnodennosť je astronomický jav, ktorý sa každý rok odohráva 22.9. alebo 23.9. V tento deň Slnko prechádza priamo nad rovníkom, čo spôsobí, že dĺžka dňa a noci je takmer rovnaká. Na severnej pologuli tento okamih označuje začiatok astronomickej jesene, zatiaľ čo na južnej pologuli začína jar.
Po jesennej rovnodennosti sa dni na severnej pologuli začínajú skracovať a noci predlžovať, až do zimného slnovratu, kedy noc dosiahne svoju najväčšiu dĺžku. Tento cyklus má hlboký vplyv na prírodu, ale aj na ľudské aktivity, najmä poľnohospodárstvo a plánovanie sezónnych prác.
Historicky mala jesenná rovnodennosť veľký význam pre mnohé kultúry. Bola obdobím, keď sa oslavovala úroda a koniec letných poľnohospodárskych prác. Ľudia ďakovali za plody zeme a pripravovali sa na chladnejšie mesiace. Tento čas bol aj príležitosťou na rôzne rituály spojené s prechodom medzi ročnými obdobiami.
Počasie prvého jesenného dňa bolo veľmi priaznivé. V najteplejších lokalitách sme dosiahli hodnotu letného dňa a teploty tu prekročili hodnotu 25°C.
Vonku to v týchto dňoch pripomína babie leto a možno pozorovať aj prvé lietajúce pavučiny, ktoré sú pre toto obdobie charakteristické. Pre splnenie definície babieho leta by však muselo nastať iné postavenie tlakových útvarov a tlaková výš by sa mala nachádzať nad strednou, prípadne nad juhovýchodnou Európu.
V týchto dňoch sa však tlaková výš nachádzala v priestore severne od nás, a teda z meteorologického hľadiska sa ešte o babie leto nejedná. Príležitosť na jeho výskyt je až do polovice októbra.
Komentujte ako prvý