V týchto dňoch sme sa ocitli pod vplyvom veľmi chladného, arktického vzduchu, ktorý k nám prúdi od severu. Okrem sneženia ho sprevádza aj silný vietor a výrazne premenlivé počasie, s častým striedaním oblačnosti a zrážok. Ako je možné, že aj studený vzduch môže byť taký dynamický a nestabilný?
Spomínaný arktický vzduch k nám prúdi v rámci advekcie, teda vodorovného prenosu vzduchových hmôt. V prípade nasunutia chladného vzduchu ide o studenú advekciu.
Advekcia nemôže prebiehať bez vetra, ktorý je jej nosičom. Čím je rozdiel tlakov väčší, tým silnejšie je prúdenie. Slovensko sa nachádza medzi výbežkom tlakovej výše od severozápadu a brázdou nízkeho tlaku od severovýchodu, čo vytvára výrazný tlakový gradient. Tento stav zosilňuje severné prúdenie medzi nimi, čo sa prejavilo aj na silnom vetre.
Aj keď je arktický vzduch studený, zvykne byť za podobných situácií aj labilný. Pri kontakte s teplejším povrchom sa spodné vrstvy vzduchu ohrievajú a vzniká nestabilita (v letnom období sa prejavuje aj vznikom búrok). Okrem toho arktický vzduch pri prechode nasáva vlhkosť, čo podporuje tvorbu oblačnosti a zrážok, v tomto prípade najmä snehových.
Keďže vzduch je vo výške veľmi studený, snehové prehánky sa môžu vyskytovať aj v nížinách, napriek tomu, že sú tu teploty pri zemi kladné. Výskyt zrážok podporila aj brázda vo vyšších hladinách ovzdušia. Tá do situácie dodáva potrebnú vlhkosť a podporuje labilitu. Výsledkom sú prehánky, sneženie či dážď so snehom.
Zdroj: Ventusky
Zrážky sú v tomto prípadne viazané aj na orografiu. Oblačnosť poľahky prechádza cez Poľsko a zastavia ju až Karpaty na našom území, ktoré ju do istej miery zadržia. Z tohto dôvodu sa zamračené počasie so zrážkami vyskytovalo najmä v severnej polovici územia.
Východ krajiny má však priaznivý, pozvoľne klesajúci reliéf bez výraznejších prekážok a zrážky sa poľahky dostanú aj sem. Pre tieto situácie má priaznivý reliéf aj Záhorie, ktoré taktiež nie je chránené pohoriami a prehánky sa často dostanú až do Bratislavy. Naopak, juh Podunajskej nížiny a juh stredného Slovenska je pred výraznejšími zrážkami v tomto prípade chránený horskými bariérami a zostupnými pohybmi vzduchu.
V nedeľu sa však na radarových snímkach objavil nezvyčajný jav, kedy uprostred oblasti bez zrážok vznikla na Gemeri a v priľahlom Maďarsku trvalá zrážková oblasť, hoci je táto oblasť chránená pohoriami. Situáciu spôsobilo to, že sa tu stretalo vychýlené prúdenie zo západného a východného Slovenska a tak vzniklo konvergentné pásmo, čo opisuje aj SHMÚ na svojej facebookovej stránke. Vzduch tu stúpal nahor, čo podporilo vznik trvalých zrážok aj v tejto oblasti.
Zdroj: Ventusky
Pri vpádoch arktického vzduchu sa k nám však môže dostať aj suchý kontinentálny vzduch, čo je opačná situácia ako máme teraz. Vyskytla sa napríklad pri februárovom vpáde arktického vzduchu, kde sa k nám tento vzduch dostal takisto od severu, no keďže bol veľmi suchý, zrážky nepriniesol takmer vôbec.
Autor úvodnej fotografie: Ľubomír Zlúky
Komentujte ako prvý