V týchto dňoch svet obleteli správy, že japonská hora Fudži zaznamenala prvý tohtoročný sneh. Išlo o najneskorší nástup snehu za viac ako 130 rokov, pretože prvý sneh pokryl vrchol až 6. novembra 2024, čo prekonalo všetky doterajšie rekordy meškania.
Zvyčajne je hora zasnežená už začiatkom októbra, no tento rok na to jednoducho neboli priaznivé podmienky a po celý október zostala bez snehu. Situácia tak vyvolala ďalšie diskusie o vplyve klimatických zmien na počasie a jeho extrémy.
Japonskí meteorológovia pripisujú toto oneskorenie rekordne vysokým teplotám, ktoré v krajine vychádzajúceho slnka pretrvávali od leta až do jesene. Priemerná októbrová teplota na vrchole hory bola 1,6 °C, čo je o niekoľko stupňov vyššie, než je pre toto obdobie bežné. Kým za normálnych okolností teploty na vrchole Fudži už v októbri klesajú pod bod mrazu, tento rok bolo príliš teplo na to, aby dažďové zrážky mohli prejsť do snehu.
Japonsko tento rok zažilo jedno z najhorúcejších liet v histórii, s teplotami takmer o 2°C vyššími než je dlhodobý priemer. Vedci sa domnievajú, že globálne otepľovanie môže ovplyvňovať nielen čas nástupu snehu na Fudži, ale aj snehové pokrývky na viacerých známych vrchoch po celom svete.
Sneh na hore Fudži každoročne symbolizuje príchod chladného obdobia a vytvára ikonický symbol, ktorý sa mnohým spája práve s Japonskom.
Klimatická zmena mení výskyt snehovej pokrývky
Hoci má japonská hora Fudži nadmorskú výšku až 3776 metrov, prvý sneh zaznamenala až teraz. Ako sme informovali už včera, podobnú situáciu aktuálne zažívajú aj viaceré európske pohoria vrátane Tatier.
Na výskyte snehovej pokrývky možno jasne vidieť vplyvy klimatickej zmeny. V posledných rokoch totiž snehová pokrývky počas zimy čoraz častejšie absentuje aj na miestach, kde bola samozrejmosťou. Časté sú aj výkyvy uprostred lyžiarskej sezóny, pričom v posledných rokoch sa snehové podmienky v našich strediskách komplikujú už aj uprostred januára.
Zdroj úvodného obrázka: Britannica
Komentujte ako prvý