Mestský tepelný ostrov a jeho problematika

Pojem mestský tepelný ostrov sa zvykne používať najmä počas horúcich letných dní a jeho príklad môžeme pozorovať aj počas aktuálnej vlny horúčav.

Mestský tepelný ostrov alebo urban heat island (UHI) je fenomén, počas ktorého mestské zastavané oblasti vykazujú výrazne vyššie teploty ako okolité vidiecke oblasti. Jeho problematika súvisí so štruktúrou miest a hustotou zástavby.

Hlavnou príčinou je samozrejme typ krajinnej pokrývky a jej absorpcia tepla. Zatiaľ čo vo vidieckej oblasti prevažujú záhrady, polia a lúky, v mestskom prostredí jednoznačne dominujú betónové povrchy a hustá zástavba.

Práve materiály, ktoré sa bežne používajú v mestách ako asfalt, betón, prípadne sklo, teplo nielen absorbujú, ale ho aj udržiavajú a akumulujú. Na rozdiel od nich, prírodné materiály ako pôda, no najmä tráva a stromy nezadržiavajú teplo takmer vôbec.

Treba však povedať, že trend zavlažovaných trávnikov nie je najlepším riešením a v niektorých prípadoch môže byť ešte horší. Sýtozelené trávniky sú totiž často automaticky zavlažované pitnou vodou, pričom vyžadujú obrovskú porciu vody, ktorá by v tomto prípade mohla byť využitá zmysluplnejšie.

O koľko stupňov je v meste teplejšie?

Mestská zástavba a absencia zelene spôsobuje, že v centre mesta je aj v tieni aj o 2 až 7°C teplejšie, ako na meteorologickej stanici. Napríklad, ak má byť dnešná teplota v Bratislave na stanici medzi 34°C až 35°C, v centre Bratislavy môže v tieni atakovať 40°C. Rozpálené betónové plochy však môžu dosahovať teplotu 50°C, v prípade tmavého náteru dokonca ešte viac.

To je aj dôvod, prečo udáva WMO presné podmienky na umiestnenie meteorologických staníc. Tie by mali byť na trávnatej ploche bez okolitej zástavby, 2 metre nad zemou, vetrané, natreté na bielo a orientované na sever, aby sa predišlo ovplyvneniu teploty okolitým prostredím a Slnkom.

Naopak, parky, oblasti so zeleňou budú ukazovať hodnoty blízke teplote na stanici, v prípade vodných plôch ešte nižšie. Dobre to vidno na príklade z Prahy, z dňa 18.6.2022, ktorý zverejnila ESA.

Ako možno vidieť aj na príklade, najnižšiu povrchovú teplotu majú vodné plochy a najmä rieka Vltava. Teplo sa nekoncentrovalo ani v parkoch a oblastiach so zeleňou. Naopak, mestská zástavba už teplo akumulovala, pričom najvýraznejšie sa tento efekt prejavil v husto zastavanej oblasti Holešovíc a takisto v časti Vysočany, kde je sústredený priemysel.

Samozrejme, povrchová teplota má výrazne väčšiu teplotnú variabilitu, ako teplota 2 metre nad povrchom, ktorá sa bežne meria. Aj pri meraní tejto teploty by však bol viditeľný rozdiel medzi jednotlivými typmi zástavby.

Aké sú riešenia?

Keďže mestský tepelný ostrov so sebou nesie aj zdravotné rizika a zníženú kvalitu ovzdušia, je potrebné hľadať vhodné riešenia. Tie súvisia so zlepšením mestského plánovania, pri ktorom sa do miest budú cielene vysádzať stromy a parky, prípadne využívať vodné pásy.

Efektívne je aj hľadanie vhodných povrchových materiálov, ako napríklad zavádzanie reflexných alebo zelených striech. V momentálnej situácii je aspoň miernym riešením polievanie rozpálených plôch úžitkovou vodou.

Zdroj úvodného obrázka: European Space Agency (ESA)