„Búrky z tepla“ – prečo vznikajú a ako ich predpovedať

S letným obdobím sa neodmysliteľne spája aj výskyt lokálnych popoludňajších búrok, ktoré dokážu ohroziť pobyt v prírode a na horách. V tomto článku si popíšeme vznik týchto búrok a či je vôbec možné ich predpovedať.

Vo všeobecnosti rozlišujeme 2 typy búrok – frontálne a nefrontálne (miestne). Tým nefrontálnym sa zvykne hovoriť aj „búrky z tepla,“ no toto pomenovanie nie je úplne správne, pretože búrka nevznikne len preto, že je vonku teplo.

Nefrontálne búrky

Tieto búrky nie sú spojené s prechodmi atmosférických frontov a vyskytujú sa v rámci jednej vzduchovej hmoty. Typické sú pre sparné letné dni a maximum ich pravdepodobnosti nastáva v popoludňajších hodinách.

Pri nefrontálnych (miestnych) búrkach hovoríme o konvektívnych a orografických búrkach.

Pre vývoj konvektívnych búrok je nevyhnutná konvekcia. Pod konvekciou si možno predstaviť výstupný pohyb vzduchu, ktorý vedie k vzniku mohutnej kopovitej oblačnosti. Práve toto je typická situácia pre letné dni, keď sa zemský povrch výrazne prehrieva, teplý vzduch stúpa nahor, ochladzuje sa, kondenzuje a vzniká oblačnosť. V prípade vhodných podmienok prerastie táto oblačnosť až do búrky.

Pre vznik konvektívnej búrky však nestačí len teplo, musí nastať vhodná labilita atmosféry, bez prítomnosti zádržnej vrstvy a dostatok vlhkosti, potrebnej pre dynamiku v atmosfére. Labilná atmosféra nastáva pri rýchlom poklese teploty so stúpajúcou výškou, vďaka čomu môže búrkový oblak narastať.

Búrkové oblaky kumulonimbus (Cb) vznikajú len z kopovitej oblačnosti kumulus (Cu). Kopovitá oblačnosť sa vplyvom kondukcie vyvíja takmer počas každého letného dňa, no iba v prípade priaznivých podmienok prerastie do búrkového oblaku.

Búrkový oblak je vertikálnym typom oblaku a spomedzi všetkých oblakov siaha suverénne najvyššie, až po hranicu troposféry.

Orografické búrky vznikajú, keď teplý vzduch narazí na horskú prekážku, v dôsledku čoho stúpa vyššie a kondenzuje. Tieto búrky sú typické pre horské oblasti a v letných mesiacoch sa tu vyskytujú veľmi často. To je aj dôvodom, prečo sa turistom odporúča vyraziť na túru už v skorých ranných hodinách.

Oba typy búrok, na rozdiel od tých frontálnych, spravidla nemajú dlhú životnosť a už k večeru ich počet aj intenzita rýchlo klesá.

Studený front ako „katalyzátor“

Vhodnou situáciou pre vznik takýchto búrok sú aj prechody studených frontov. Tieto búrky nepatria priamo medzi frontálne, pretože tie sa vyskytujú len priamo pár kilometrov od čiary frontu na rozhraní dvoch vzduchových hmôt.

Búrky tohto typu sa však vyskytujú len v rámci jednej vzduchovej hmoty pred prichádzajúcim studeným frontom, takže ich možno takisto zaradiť medzi nefrontálne (miestne). Vtedy totiž vrcholí prílev teplého vzduchu, ktorý s blížiacim sa frontom nadobúda aj potrebnú vlhkosť a labilitu.

Typickou poveternostnou situáciou pre vznik „búrok z tepla“ sú oblasti s nižším tlakom vzduchu, nevýrazne tlakové polia, blížiace sa studené fronty alebo rozpadávajúce sa studené fronty.

Vhodným príkladom je nedávna situácia zo 17. júla 2024. Aj napriek tomu, že sa front rozpadával, dokázal dostatočne zlabilizovať ovzdušie, aby sa vytvorili silné búrky.

V tento deň sa okolím Zvolena prehnali silné až supercelárne búrky a bola vydaná najvyššia výstraha.

Labilné ovzdušie po prechode frontu

Niekedy sa stane, že sa búrky tvoria aj po prechode frontu. Deje sa tak napríklad vtedy, ak je ovzdušie po jeho prechode dostatočne labilné a vlhké, no pevnina je naďalej pomerne vyhriata (typickou situáciou je vpád chladnejšieho morského vzduchu od severozápadu). Vďaka takejto situácii môžu ľahko vznikať nové prehánky a búrky.

Takáto situácia je pomerne typická aj pri zimných búrkach, ktoré na rozdiel od tých letných prichádzajú najmä od západu až severozápadu. Pre letné búrky sú typické skôr južné smery prúdenia.

Predpovedanie nefrontálnych búrok

Predpovedať tieto búrky je oveľa náročnejšie ako frontálne. Na predpovedanie sa používajú rôzne predpovedné modely ako GFS alebo ALADIN a na určenie lability vzduchu sa používa index CAPE. Veľmi nápomocné sú aerologické sondy, ktoré ukážu vertikálny priebeh teploty vzduchu a rosného bodu.

Na základe toho však možno len predpovedať, či nastanú vhodné podmienky pre vznik búrok. To sa zohľadňuje aj pri vydávaní výstrah, na ktoré je potrebné dbať pri vonkajších aktivitách.

Pre sledovanie búrok priamo v teréne je vhodná radarová mapa od SHMÚ, ktorá presne ukazuje polohu a pohyb aktuálnych búrok.