Končiaci sa mesiac máj rozhodne nebol v Európe pokojným mesiacom. Počas neho sa vyskytlo viacero extrémov a nebezpečné prejavy počasia páchali škody vo viacerých krajinách. Na jeho priebeh sa pozrieme v dnešnom zhrnutí.
Prvá polovica mája
Máj sa najprv začal pomerne dynamicky, s výraznými búrkami, najmä v západnej Európe a v našich susedných krajinách. Potom však nastalo prevažne stabilné anticyklonárne počasie.
Počas neho sa u nás v období od 10. do 15. mája vyskytovali aj ranné mrazy, ktoré zasiahli najmä doliny stredného a východného Slovenska. Táto odchýlka v počasí je pomerne častá a hovorí o nej aj pranostika o Troch zamrznutých.
Oveľa silnejšie mrazy zasiahli v tomto období Poľsko a východnú Európu, kde mrazy spôsobili veľké škody na úrode.
Najväčším, aj keď nie meteorologickým, ale astronomickým divadlom prvej májovej polovice bola najsilnejšia polárna žiara za posledných 20 rokov, ktorá bola pozorovateľná aj v našich končinách.
Druhá polovica mája
Presne v polovici mája nastala v počasí zmena, ktorá určila charakter počasia v Európe prakticky až do konca mesiaca. Druhá polovica mesiaca bola meteorologicky zaujímavejšia, dynamickejšia, ale aj nebezpečnejšia.
Typickou črtou bolo prehlbovanie tlakových níži v západnej Európe, vďaka čomu bolo v tejto oblasti daždivo, búrlivo a o niečo chladnejšie. Protikladom k tlakovej níži bola tlaková výš nad východnou Európu a Fínskom, ktorá zabezpečovala stabilné slnečné počasie.
Medzi týmito tlakovými útvarmi prúdil do Škandinávie veľmi teplý vzduch, vďaka čomu tu dosahovala teplota aj hodnoty okolo 30°C. Tento trend ukazuje aj teplotná odchýlka z tohto týždňa.
Anticyklonárny charakter počasia v Škandinávii znamenal aj to, že napríklad vo Fínsku dlhodobo nepršalo. Zrážky sa vyskytli až v závere mesiaca a za 3 hodiny spadol mesačný úhrn, čo je v dnešnej dobe častý a nepríjemný prejav klimatickej zmeny, pretože takéto nárazové zrážky nedokážu vsiaknuť do vyschnutej zeme.
Séria horúčav v tejto časti Európy trvala viac ako 15 dní a súčasne boli prepísané viaceré teplotné rekordy.
Búrky
Búrky boli dominantným prvkom počasia v druhej polovici mája. Zasiahli najmä strednú a západnú Európu a vyskytovali sa prakticky každý deň. S búrkami boli často spojené aj nebezpečné prejavy – lejaky, krupobitie, silný vietor a neraz aj tornáda.
Krupobitie pustošilo Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Česko, Poľsko aj Slovensko. Okrem toho tu výrazné zrážkové úhrny, spojené s búrkami, spôsobovali lokálne povodne.
Rozsiahle povodne zo 17. mája však boli spôsobené aj intenzívnymi dažďami, ktoré zasiahli najmä pohraničie Nemecka, Francúzska a Belgicka, ale i sever Talianska.
Na Slovensku sme najsilnejšiu búrku tohto roka zaznamenali včera (30.5.), v okolí Trenčína. V častiach Považského Inovca mohlo podľa radarových odhadov spadnúť až takmer 100 mm zrážok. Výsledkom boli aj lokálne povodne.
Mesiac máj tak bol v západnej a strednej Európe zrážkovo veľmi bohatý. Daždivo a búrlivo bolo i v Taliansku a na Bakláne. Naopak, v severnej Európe bol máj výrazne suchší. Menej zrážok spadlo aj v Španielsku, či v Zakarpatskej oblasti.
Zdroj: Ventusky
V súvislosti so zrážkami sa vyskytli sa aj viaceré extrémy. V škótskom Edinburghu za mesiac spadlo až 166 mm zrážok, čo je vyše trojnásobok bežného mesačného úhrnu.
Komentujte ako prvý