Aktualizované 10. mája 2023
Históriu a vývoj meteorologických prístrojov možno sledovať tisícky rokov. Počasie bolo vždy kľúčovým faktorom v živote človeka, ktorý ovplyvňoval poľnohospodárstvo, navigáciu a každodenné činnosti. Ľudia sa preto už dlho snažia pochopiť a predpovedať vývoj počasia. To časom viedlo k vývoju rôznych prístrojov a meracích zariadení. Tu je niekoľko kľúčových míľnikov v histórii a vývoji týchto nástrojov:
Staroveké civilizácie
Prvé zaznamenané pozorovania počasia uskutočnili staroveké civilizácie, ako napríklad Babylončania, Egypťania a Číňania. Na predpovedanie počasia používali jednoduché metódy, ako napríklad pozorovanie tvorby mrakov, smeru vetra a správania zvierat.
Vlhkomer (asi 4. storočie pred n. l.)
Základný vlhkomer vynašiel grécky filozof a vedec Aristoteles, ktorý si všimol, že vlasy sa pri zmenách vlhkosti vzduchu zmršťujú alebo rozťahujú.
Vodné hodiny (asi 3. storočie pred n. l.)
Grécky inžinier Ktesibius z Alexandrie vytvoril prvé vodné hodiny na meranie času. Bolo to dôležité na pozorovanie vývoja počasia, pretože to umožnilo zaznamenávať meteorologické udalosti vo vzťahu k určitým obdobiam.
Anemometer (okolo roku 1450)
Prvý anemometer, zariadenie na meranie rýchlosti vetra, vynašiel taliansky architekt a inžinier Leon Battista Alberti.
Teplomer (začiatok 17. storočia)
Galileo Galilei sa často považuje za vynálezcu prvého teplomera, známeho ako termoskop, ktorý sa zakladal na rozpínaní a zmršťovaní vzduchu v trubici. Neskôr, v 17. storočí, vynašiel ortuťový teplomer Daniel Fahrenheit, ktorý tiež navrhol Fahrenheitovu teplotnú stupnicu.
Barometer (1643)
Evangelista Torricelli, taliansky fyzik a matematik, vynašiel prvý barometer na meranie tlaku vzduchu pomocou ortuťového stĺpca. Barometer sa stal základným nástrojom na predpovedanie zmien počasia.
Vlhkomer (18. storočie)
Švajčiarsky vedec a filozof Horace Bénédict de Saussure vyvinul presnejšiu verziu vlhkomeru, ktorý na meranie vlhkosti používal ľudský vlas.
Dažďomer (19. storočie)
Britský meteorológ George James Symons štandardizoval konštrukciu zrážkomerov, čo umožnilo porovnávať merania zrážok na rôznych miestach.
Meteorologické balóny (koniec 19. storočia)
Meteorologické balóny boli prvýkrát zavedené koncom 19. storočia na zber meteorologických údajov z väčších výšok. Tieto balóny vybavené prístrojmi, ako sú teplomery, barometre a vlhkomery, spôsobili revolúciu v predpovedaní počasia.
Rádiosondy (30. roky 20. storočia)
Vynález rádiosondy, malého, ľahkého prístroja pripojeného k meteorologickému balónu, umožnil meteorológom bezdrôtovo prenášať údaje o teplote, tlaku a vlhkosti na Zem.
Meteorologické satelity (60. roky 20. storočia)
Vypustenie prvej meteorologickej družice TIROS-1 v roku 1960 znamenalo významný pokrok v meteorológii. Tieto satelity poskytovali nepretržité snímky zemskej atmosféry, čo umožnilo meteorológom sledovať rozsiahle modely počasia.
Dopplerov radar (koniec 20. storočia)
Dopplerove radarové systémy vyvinuté v 80. a 90. rokoch 20. storočia výrazne zlepšili schopnosť sledovať a predpovedať nepriaznivé počasie vrátane tornád a hurikánov.
Automatické meteorologické stanice (koniec 20. storočia)
S nástupom počítačovej technológie sa rozšírili automatizované meteorologické stanice, ktoré umožnili monitorovanie a hlásenie poveternostných podmienok v reálnom čase.
V súčasnosti meteorológovia a klimatológovia používajú na štúdium a predpovedanie počasia kombináciu moderných nástrojov a prístrojov vrátane satelitov, radarových systémov a počítačových modelov. Tento technologický pokrok výrazne zlepšil našu schopnosť predpovedať a pochopiť vývoj počasia, čo pomáha zachraňovať životy a chrániť majetok pred nepriaznivými poveternostnými udalosťami.
Komentujte ako prvý