Polárny deň a polárna noc

Aktualizované 22. septembra 2023

Polárny deň a polárna noc sú javy, ktoré sa vyskytujú v polárnych oblastiach Zeme, konkrétne v oblasti polárneho kruhu (na severnej pologuli) a antarktického kruhu (na južnej pologuli). Tieto javy sú spôsobené sklonom zemskej osi vzhľadom na jej obežnú dráhu okolo Slnka.

Polárny deň

Polárny deň, známy aj ako polnočné slnko, nastáva počas letných mesiacov, keď Slnko zostáva viditeľné nad obzorom nepretržite 24 hodín alebo dlhšie. Stáva sa to preto, lebo sklon osi Zeme spôsobuje, že pól je naklonený k Slnku, vďaka čomu Slnko zostáva nad obzorom. Na polárnom kruhu sa polárne dni spravidla vyskytujú od konca apríla do konca augusta, zatiaľ čo na antarktickom kruhu sa vyskytujú od konca októbra do konca februára.

Polárna noc

Na druhej strane, polárna noc nastáva počas zimných mesiacov, keď Slnko zostáva pod obzorom nepretržite 24 hodín alebo dlhšie. Stáva sa to preto, lebo axiálny sklon Zeme spôsobuje, že pól je odklonený od Slnka, a preto Slnko zostáva pod horizontom. Na polárnom kruhu sa polárna noc zvyčajne vyskytuje od konca novembra do konca januára, zatiaľ čo na antarktickom kruhu sa vyskytuje od konca mája do konca júla.

Vplyvy polárneho dňa a polárnej noci

Počas polárneho dňa a polárnej noci sa v príslušných regiónoch vyskytujú jedinečné environmentálne podmienky, ktoré majú významný vplyv na miestnu flóru a faunu, ako aj na ľudské aktivity.

Flóra

Počas polárneho dňa rastliny v arktických a antarktických oblastiach dostávajú nepretržité slnečné svetlo počas dlhšieho obdobia, čo im umožňuje fotosyntézu a rýchly rast. To vedie k prudkému rastu rastlín a krátkemu, ale produktívnemu vegetačnému obdobiu. Naopak, počas polárnej noci nie je slnečné svetlo na fotosyntézu, čo spôsobuje, že rast rastlín sa zastaví alebo výrazne spomalí.

Fauna

Nepretržité slnečné svetlo počas polárneho dňa poskytuje dostatok energie pre rôzne druhy živočíchov, ktorým sa darí. Mnohé sťahovavé vtáky, ako napríklad rybáriky polárne, prekonávajú v lete tisíce kilometrov, aby sa v Arktíde rozmnožili, a využívajú tak bohaté zdroje potravy. Podobne aj mnohé morské živočíchy vrátane veľrýb a tuleňov migrujú do polárnych oblastí, aby sa živili hojným krilom a rybami.

Naopak, počas polárnej noci absencia slnečného svetla a extrémne nízke teploty sťažujú prežitie mnohých druhov. Niektoré živočíchy, ako napríklad ľadové medvede, prechádzajú do stavu zníženej aktivity, ktorý sa nazýva „chodiaca hibernácia“, aby šetrili energiu. Mnohé iné druhy vrátane vtákov a morských cicavcov migrujú do nižších zemepisných šírok, aby sa vyhli drsným zimným podmienkam.

Ľudské činnosti

Polárny deň a polárna noc môžu významne ovplyvniť ľudské aktivity v arktických a antarktických oblastiach. Počas polárneho dňa majú výskumné stanice a osady dlhšie obdobie denného svetla, čo môže byť prospešné pre vedecký výskum, dopravu a prieskum. Nepretržité slnečné svetlo však môže viesť aj k poruchám spánku a iným zdravotným problémom súvisiacim s narušeným cirkadiánnym rytmom.

Počas polárnej noci nedostatok slnečného svetla sťažuje vonkajšie aktivity, dopravu a výskum. Dlhotrvajúca tma môže mať aj psychologické účinky na osoby žijúce v polárnych oblastiach vrátane porúch nálady a spánku.

Podnebie

Polárny deň a polárna noc majú významný vplyv na klímu polárnych oblastí. Nepretržité slnečné žiarenie počas polárneho dňa spôsobuje zvyšovanie povrchových teplôt, čo vedie k topeniu morského ľadu a ľadovcov, čo môže prispievať k zvyšovaniu hladiny morí. Na druhej strane polárna noc vedie k extrémne nízkym teplotám, ktoré spôsobujú tvorbu morského ľadu a zamrznutie polárnych vôd.

Tieto javy neovplyvňujú len miestnu klímu, ale majú vplyv aj na globálny vývoj počasia a oceánske prúdy, pričom zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii celkového klimatického systému Zeme.