Ľadové útvary padajúce z neba predstavujú zdroj záujmu a zároveň neblahú predtuchu súvisiacu s poškodením majetku. Krúpy vedia naozaj potrápiť majiteľov áut i skleníkov a dokážu spôsobiť naozaj výrazné škody i na úrode. Krúpy sa vyznačujú rôznou veľkosťou. Pozorovať môžeme drobné ľadové útvary, pozornosť si však získala i celá rada rekordne veľkých krúp. Medzi najväčšie patria krúpy veľkosti tenisovej loptičky či dokonca pštrosieho vajca. Ako však krúpy vznikajú a ako dochádza k ich formovaniu v oblaku? To všetko sa Vám pokúsime priblížiť v našom dnešnom článku.
Ako vznikajú krúpy?
Krúpy vznikajú v búrkových oblakoch. Vodné kvapôčky sa v búrkových oblakoch pohybujú medzi rôznymi vrstvami, stúpajú a klesajú, a až potom padajú na zemský povrch. Ich pohyb je zabezpečený vzdušnými prúdmi vnútri búrkového oblaku. Ľadové častice, ktoré sa nachádzajú v horných vrstvách oblaku sa dostávajú kvôli svojej hmotnosti späť do dolných, kde na ne primŕzajú ďalšie vodné kvapôčky. Prúdy vzduchu prúdiace zo zemského povrchu sa následne opäť postarajú o cestu zväčšených krúp späť do vyšších vrstiev. Ľadové častice vo vysokých vrstvách búrkového mraku do seba narážajú a postupne sa ďalej zväčšujú. Celý proces sa niekoľkokrát opakuje a dochádza tak k formovaniu jednotlivých vrstiev krúp. Zaujímavosťou je, že vytvorenie krúp trvá viac ako hodinu.
Ako je však možné, že niektoré krúpy sú priehľadné a iné zas nie? Ich priehľadnosť rozhodne netreba pripisovať náhode, opäť tu panujú presné zákonitosti. Priehľadné krúpy vznikajú v nižších vrstvách búrkových oblakov. Teplota v týchto miestach klesá len veľmi tesne pod bod mrazu a vodné kvapky sú tu oveľa väčšie ako v ostatných oblastiach. Vo vyšších častiach búrkového oblaku sú kvapky menšie i teplota klesá oveľa výraznejšie. Mrznutie v týchto miestach je vďaka nízkej teplote oveľa rýchlejšie. Z toho dôvodu sa medzi mrznúce kvapky vody dostávajú vzduchové bubliny, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nepriehľadnosť ľadových útvarov.
Ako vznikajú extrémne veľké krúpy?
Vznik extrémne veľkých ľadových útvarov, ktoré sa zapísali i do mnohých rekordných kníh, je spôsobený silným prúdom vzduchu od zemského povrchu. Krúpy začnú vypadávať z búrkového oblaku v momente, keď je ich hmotnosť príliš veľká. Nedokážu sa tam udržať a padajú na zemský povrch. V prípade, že od povrchu prúdi naozaj silný prúd vzduchu, dokáže ich udržať vo výške a postará sa o neustále nabaľovanie ďalších ľadových útvarov i kvapiek. Zatiaľ najväčší ľadovec bol zaznamenaný 3. septembra roku 1970 v USA (štát Kansas). Hmotnosť tohto ľadovca bola 766 gramov a najdlhší rozmer 15 cm. Predpokladaná rýchlosť, ktorou padal ľadovec na zemský povrch, je stanovená na 43 m/s. Nové údaje však hovoria o ľadovci, ktorý spadol v Južnej Dakote 23. septembra 2010 a svojou hmotnosťou i rozmermi predbehol pôvodne najväčší ľadovec. Jeho hmotnosť dosiahla neuveriteľných 880 gramov.
Zatiaľ najsilnejšie krupobitie bolo zaznamenaná v Bangladéši v roku 1986. Informácie o tomto krupobití hovoria, že z neba padali krúpy o hmotnosti 1 kg (táto informácia nebola oficiálne overená úradmi, a tak prvenstvo naďalej patrí obriemu ľadovcu z USA). Silné krupobitie si vyžiadalo i obete na životoch. Evidovaných je 92 mŕtvych.
Aj v Európe máme svojich rekordmanov medzi ľadovcami. Vo francúzskom Štrasburgu spadol 11. apríla roku 1958 ľadovec, ktorého hmotnosť bola vraj až 970 gramov. Vzhľadom na to, že k tomuto tvrdeniu nie sú uvedené žiadne ďalšie oficiálne údaje, nie je považovaný za najťažší ľadovec. I napriek tomu, že krúpy dokážu byť nádherné, predstavujú vážne nebezpečie pre poľnohospodársku úrodu, ľudí i majetok.
Komentujte ako prvý