Press "Enter" to skip to content

Búrky a blesky – ako vznikajú?

Búrky nás desia i fascinujú zároveň. Zaujímavé nebeské divadlo, ktoré sa dokáže odohrať pred našimi očami nám vie vyraziť dych. Uvedomujeme si nebezpečie, ktoré predstavujú, ale zároveň nedokážeme odolať úžasu, ktorý v nás vyvolávajú. Ako vznikajú búrky a blesky a aké tajomstvá v sebe dokážu ukrývať?

Typickým búrkovým oblakom je Cumulonimbus, ktorý vzniká potom, ako sa v atmosfére nachádzajú mohutné hmoty teplého a vlhkého vzduchu. Vzduch z teplých vrstiev začne stúpať vyššie, dôjde k jeho ochladeniu a vzniká kopovitý oblak, ktorý sa transformuje na búrkový. Zaujímavosťou je, že rýchlosť vývoja búrkových mrakov je takmer nepredvídateľná a búrka dokáže naozaj prekvapiť i skúsených pozorovateľov.

V prípade búrok sa veľmi často stretávame i s označením supercela. Čo si dokážeme pod týmto termínom predstaviť? Supercela predstavuje búrku, pre ktorú je charakteristický predovšetkým výskyt mezocyklóny. Mezocyklóna je oblasť nízkeho tlaku vzduchu, ktorá rotuje vnútri búrkového mraku. Vlastnosťou, ktorá odlišuje supercelu od bežnej búrky, je predovšetkým životnosť. Boli zaznamenané prípady, kedy supercela trvala viac ako 10 hodín, priemer sú však približne 3 hodiny. Bežná búrka trvá oveľa kratšie a jej dĺžku rátame v rádoch minút.

Supercely sa prejavujú i vznikom tornád a silného krupobitia, pre ktoré je charakteristický silný vietor a prívalový dážď. Nie sú otázkou len tropických krajín, zaznamenané sú i prípady supercely na Slovensku.

Ako vznikajú blesky je i dnes pre mnoho ľudí stále záhadou. Je pravda, že vznik niektorých bleskov nedokážeme vysvetliť, ale vždy je dôležitá separácia kladne a záporne nabitých častíc v atmosfére. V búrkovom mraku potom dochádza k treniu medzi jednotlivými kvapkami vody a kryštálikmi ľadu, vďaka čomu vzniká elektrický náboj. Ak by sme si predstavili túto situáciu v podobe jednotlivých vrstiev, zemský povrch by bol kladne nabitou vrstvou, spodná časť búrkového oblaku záporne a vrchná časť opäť kladne. Hneď ako napätie v oblaku prekročí určitú hranicu, vzniká blesk.

Je zaznamenané, že priemerný blesk nesie prúd v hodnote 30 000 A a môže mať potenciálový rozdiel až 1 miliardu voltov.

Komentujte ako prvý

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *