Aktualizované 17. júla 2020
Oblaky nás fascinujú už od detstva. Predstavujeme si ich mäkkosť a hľadáme v nich rôzne tvary. Ani nám nenapadne, že pohodlne len vyzerajú, keď stojíme pevne na zemi. Oblak je totiž viditeľnou sústavou kvapalných častíc alebo ľadových kryštálov, ktorá sa nachádza v ovzduší. Oblak môže zároveň obsahovať i väčšie častice kvapalnej vody a ľadu. Okrem toho tu samozrejme objavíme celú radu chemických látok, ktoré vznikajú v priemysle, dym a sadze.
Oblaky vznikajú vďaka vyparovaniu vody zo zemského povrchu. Dostatočné množstvo vodnej pary, ktoré je potrebné na vznik oblaku, potom v atmosfére kondenzuje a formuje sa až vznikajú oblaky, aké bežne poznáme. Vodná para sa vyparuje z vodných plôch, ktoré sa nachádzajú na danom území, ale vďaka prúdeniu vetra môže byť vodná para prinesená i z veľmi vzdialených miest, z morí a oceánov. Vodná para však nestačí, je potrebné aby sa premenila na kvapalnú vodu alebo ľad. Tento proces priamo súvisí s ochladzovaním vzduchu. Čím je teplejší vzduch, tým viac vodnej pary sa v ňom nachádza. Postupne dochádza k ochladzovaniu až na rosný bod, kedy dochádza ku kondenzácii a nasýteniu vodnej pary. Vznikajú oblaky.
Dôvodov, prečo vznikajú oblaky je hneď niekoľko a súvisia s prúdením vzduchu. Oblaky môžeme potom deliť do niekoľkých tried, ktoré sa ešte môžu ďalej deliť na oblačné tvary, zvláštnosti a odrody. Základ tvorí 10 typov oblakov, ktoré sa nazývajú:
- Cirrus
- Cirrocumulus
- Cirrostratus
- Altocumulus
- Altostratus
- Stratocumulus
- Stratus
- Nimbostratus
- Cumulus
- Cumulonimbus
Rovnako známe je delenie oblakov podľa nadmorskej výšky. V tomto prípade sa stretávame s delením do troch odvetví:
- Nízke: Stratocumulus, Stratus
- Stredné: Altocumulus
- Vysoké: Cirrus, Cirrocumulus, Cirrostratus
Ostatné typy nie je možné s presnosťou zaradiť do žiadnej z troch vyššie spomínaných skupín, pretože sa môžu vyskytovať vo viacerých.
Komentujte ako prvý